EÚ a jej členské štáty
Založenie: v roku 1951 po druhej svetovej vojne šiestimi krajinami (Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko).
Súčasné členské štáty: 27 krajín.
Žiadatelia o budúce členstvo: deväť kandidátskych krajín a jeden potenciálny kandidát.
Inštitucionálne usporiadanie: EÚ má jedinečné usporiadanie inštitúcií, orgánov a agentúr, ktoré konajú v prospech spoločných záujmov EÚ a Európanov. Po celej EÚ je rozmiestnených sedem európskych inštitúcií, osem orgánov EÚ a vyše 30 decentralizovaných agentúr s osobitnými úlohami.
Voľby: voľby do Európskeho parlamentu sa konajú každých päť rokov s cieľom zvoliť si nových poslancov Európskeho parlamentu.
Obyvateľstvo, rozloha a otvorené hranice
Obyvateľstvo: viac ako 448 miliónov obyvateľov, čo predstavuje 5,6 % svetovej populácie.
Demografický vývoj: experti odhadujú, že počet obyvateľov EÚ bude stabilne rásť až do roku 2026 a následne do roku 2100 klesne na úroveň 420 miliónov.
Multikultúrne spoločnosti: približne 41 miliónov obyvateľov EÚ tvoria cudzinci. Takmer 14 miliónov z nich sú občania iného členského štátu EÚ než toho, v ktorom žijú. Zvyšnú časť tvoria občania krajín mimo EÚ. V priemere 3,1 % osôb žijúcich v krajine EÚ pochádza z inej krajiny EÚ a 6,1 % má štátnu príslušnosť krajiny mimo EÚ.
Zemepisná rozloha: 4 milióny km². Najľudnatejšou krajinou EÚ je Nemecko a najväčšou krajinou EÚ z hľadiska rozlohy je Francúzsko. Najmenšou krajinou EÚ z hľadiska počtu obyvateľov aj rozlohy je Malta.
Urbanizácia: 39 % obyvateľov EÚ žije vo veľkomestách, 36 % v malých mestách a na predmestiach a 25 % vo vidieckych oblastiach.
Otvorené hranice: schengenský priestor od roku 1985 umožňuje ľuďom pohybovať sa bez hraničných kontrol. Je základom zásady voľného pohybu v EÚ, vďaka ktorej môže každý občan EÚ cestovať, pracovať a žiť v ktorejkoľvek krajine EÚ bez osobitných formalít. Členmi schengenského priestoru sú všetky členské štáty EÚ okrem Cypru a Írska. Najnovšími členmi sú Bulharsko a Rumunsko, a to od marca 2024. Súčasťou Schengenu sú aj štyri krajiny mimo EÚ (Island, Nórsko, Švajčiarsko a Lichtenštajnsko).
Zdroje: Eurostat – údaje za rok 2023 o obyvateľstve, demografickej projekcii, rozlohe, štátnej príslušnosti obyvateľov, svetovej populácii, mestskom a vidieckom obyvateľstve, údaje za rok 2022 o podiele na svetovom obchode
Hospodárstvo, obchod a verejné financie
Jednotný trh: Európska únia funguje ako jednotný trh, ktorý tvorí 27 krajín EÚ a s ohľadom na určité výnimky aj štyri krajiny mimo EÚ. To znamená, že tovar, služby, kapitál a osoby sa môžu voľne pohybovať bez technických, právnych či byrokratických prekážok.
Jednotná mena: euro bolo zavedené v roku 1999 a je oficiálnou menou v 20 krajinách EÚ. Tieto krajiny sa označujú ako eurozóna. Euro zvyšuje mieru európskej integrácie tým, že obyvateľom eurozóny umožňuje využívať výhody jednotného trhu. Väčšina krajín EÚ vyváža 50 až 80 % svojho tovaru do iných krajín EÚ.
HDP: HDP alebo celková hodnota všetkého vyprodukovaného tovaru a poskytovaných služieb v EÚ, ktorá patrí medzi najväčšie hospodárstva sveta, je 17 biliónov eur. Najväčší podiel má Nemecko, za ním nasledujú Francúzsko a Taliansko. 72 % HDP EÚ tvoria služby a takmer celý zvyšný podiel tvorí priemysel.
Obchod: EÚ je najväčším svetovým vývozcom vyrobeného tovaru a služieb. Predstavuje približne 14 % svetového obchodu s tovarom.
Obchodní partneri: najväčšou cieľovou krajinou vývozu tovaru z EÚ sú Spojené štáty, zatiaľ čo najväčšou krajinou pôvodu dovážaného tovaru je Čína. Hlavnými obchodnými partnermi EÚ v oblasti služieb sú Spojené štáty a Spojené kráľovstvo.
Rozpočet EÚ: EÚ má svoj vlastný rozpočet na financovanie priorít EÚ a veľkých projektov, ktoré by väčšina krajín EÚ nemohla financovať samostatne, a to buď z dôvodu veľkosti projektu, alebo z dôvodu jeho cezhraničnej povahy. Súčasný dlhodobý rozpočet platí na roky 2021 až 2027 a predstavuje sumu približne 2 bilióny eur.
Verejný dlh: deficit verejných financií v celej EÚ sa rovná 3,5 % HDP. Konsolidovaný hrubý verejný dlh v EÚ predstavuje 82 % HDP, čo značí pokles v porovnaní s rokom 2020, keď počas pandémie dosiahol najvyššiu hodnotu vo výške 90 %. Najvyšší verejný dlh má Grécko, Taliansko, Francúzsko, Španielsko a Belgicko, pričom ich pomer dlhu k HDP je vyšší ako 100 %. Medzi krajiny s najnižším pomerom dlhu k HDP patria Luxembursko, Bulharsko a Estónsko.
Zdroj: Eurostat – údaje za rok 2023 o HDP, odvetviach hospodárstva, obchode v rámci EÚ, obchodných partneroch v oblasti tovaru, obchodných partneroch v oblasti služieb, deficite verejných financií, konsolidovanom hrubom verejnom dlhu, údaje za rok 2022 o podiele na svetovom obchode
Energetika a klíma
Ciele v oblasti klímy: v snahe stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete sa EÚ stala priekopníkom v boji proti zmene klímy a ekologizácii hospodárstva. EÚ sa zaviazala znížiť do roku 2030 čistú bilanciu emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990.
Emisie: za posledné desaťročie sa úroveň emisií skleníkových plynov z hospodárstva EÚ na zamestnanú osobu znížila o 26 %.
Fosílne palivá: 70 % všetkej energie v EÚ sa stále vyrába z uhlia, ropy a zo zemného plynu. EÚ sa usiluje znížiť svoju závislosť od dovozu palív z iných krajín, ktorá je v súčasnosti na úrovni 63 %.
Energia z obnoviteľných zdrojov: z obnoviteľných zdrojov pochádza už 23 % energie spotrebovanej v EÚ a tento podiel neustále rastie. Obnoviteľné zdroje energie sú v súčasnosti hlavným zdrojom pri výrobe elektriny. Spomedzi krajín EÚ vedie Švédsko, kde sa z obnoviteľných zdrojov získavajú takmer dve tretiny spotrebovanej energie; za ním nasledujú Fínsko, Lotyšsko a Dánsko. Najnižší podiel obnoviteľných zdrojov majú Írsko, Malta, Belgicko a Luxembursko.
Zdroj: Eurostat – údaje za rok 2022 o fosílnych palivách, energii, energii z obnoviteľných zdrojov, energetickej závislosti a emisiách skleníkových plynov
Kvalita života, pracovné miesta a rovnosť
Stredná dĺžka života: takmer 79 rokov u mužov a 84 rokov u žien.
Zdravie: 68 % ľudí žijúcich v EÚ vo veku nad 16 rokov tvrdí, že sa cíti v dobrej alebo vo veľmi dobrej zdravotnej kondícii.
Demografické zmeny: v značnej časti Európy možno v posledných desaťročiach pozorovať starnutie obyvateľstva. Tento jav bude mať vážny vplyv na dôchodkové fondy, príjmy verejných financií a poskytovanie služieb, ako je zdravotná a sociálna starostlivosť. Do roku 2022 klesol počet obyvateľov v EÚ v produktívnom veku v pomere k počtu starších osôb z hodnoty 3,8 v roku 2002 na hodnotu 2,8. Tento pomer bude naďalej klesať.
Miera nezamestnanosti: 6,1 %. Čo sa týka mladých ľudí vo veku 15 – 24 rokov, miera nezamestnanosti je viac než dvojnásobná (14,5 %).
Zamestnávatelia: zďaleka najväčším zamestnávateľom v EÚ je sektor služieb s podielom 74 %. Zvyšok pracovnej sily sa delí medzi odvetvia priemyslu, stavebníctva, poľnohospodárstva, lesníctva a rybárstva.
Rodová rovnosť: napriek tomu, že v oblasti rodovej rovnosti urobila EÚ v posledných desaťročiach pokrok, ženy v EÚ naďalej zarábajú v priemere o 12,7 % menej ako muži. V zamestnaní muži vo všeobecnosti zastávajú vyššie funkcie ako ženy. Ženy napríklad tvoria niečo viac ako tretinu (35 %) manažérov v EÚ. Podiel žien v manažérskych funkciách nedosahuje 50 % v žiadnej krajine EÚ, ale vyšší ako 40 % je v Lotyšsku, Poľsku, vo Švédsku, v Bulharsku a vo Fínsku. Najmenej žien v manažérskych funkciách je na Cypre, v Luxembursku a Chorvátsku.
Inflácia: 6,4 % (v roku 2023). V posledných rokoch najviac vzrástli ceny potravín, nápojov a alkoholu. Čo sa týka výdavkov na dopravu, bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá, tie sa po prudkom náraste v rokoch 2022 a 2023 výrazne znížili.
Riziko chudoby: 94,6 milióna ľudí v EÚ je ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. Viac než pätina Európanov žijúcich v domácnosti s nezaopatrenými deťmi je ohrozená chudobou alebo sociálnym vylúčením. Okrem toho sa 31 % Európanov žijúcich v súkromných domácnostiach nevie vyrovnať s neočakávanými finančnými výdavkami. Riziko chudoby je najvyššie v Rumunsku a Bulharsku a najnižšie v Česku a Slovinsku.
Zdroj: Eurostat – údaje za rok 2023 o strednej dĺžke života, vnímaní zdravia, indexe ekonomickej závislosti poproduktívnej zložky, nezamestnanosti, zamestnanosti podľa odvetví, chudobe a sociálnom vylúčení, domácnostiach čeliacich neočakávaným finančným výdavkom, inflácii, inflácii podľa kategórií, rozdiele v odmeňovaní žien a mužov, manažéroch, údaje za rok 2022 o spotrebe domácností
Vzdelávanie, jazyky a cestovný ruch
Kultúra a viacjazyčnosť: EÚ je značne kultúrne a jazykovo rozmanitá. Jazyky, ktorými sa hovorí v krajinách EÚ, sú neodmysliteľnou súčasťou jej kultúrneho dedičstva. EÚ preto podporuje viacjazyčnosť a má 24 úradných jazykov.
Učenie sa jazykov: žiaci sú na školách už od raného veku podnecovaní k tomu, aby sa učili nové jazyky. To podporuje kontakt s ľuďmi za hranicami a uľahčuje štúdium v zahraničí. 49 % žiakov vo vyššom sekundárnom vzdelávaní v EÚ sa učí aspoň dva cudzie jazyky.
Absolventi vysokých škôl: viac ako 4 milióny absolventov ročne. Najbežnejšie študijné odbory sú: ekonómia, administratíva a právo; strojárstvo, spracovateľský priemysel a stavebníctvo; zdravotníctvo a sociálna práca.
Študentské výmeny: výmenné pobyty študentov v EÚ sa organizujú od roku 1987 prostredníctvom programu Erasmus+. V prvom roku sa na ňom zúčastnilo 3 200 študentov z 11 európskych krajín. Odvtedy už program Erasmus+ umožnil žiť a študovať v 34 krajinách EÚ aj mimo nej 15 miliónom ľudí.
Cestovný ruch: EÚ je poprednou svetovou turistickou destináciou a pripadá na ňu 60 % celosvetových medzinárodných návštevníkov. Medzi najnavštevovanejšie krajiny sveta patrí Nemecko, Taliansko, Francúzsko a Španielsko, pričom návštevníci strávia v každej z týchto štyroch krajín vyše 430 miliónov nocí ročne. Okrem toho obyvatelia EÚ uskutočnia ročne takmer 1,1 miliardy ciest na súkromné alebo služobné účely, či už v rámci svojej vlastnej krajiny, alebo do inej krajiny EÚ. Tento voľný pohyb uľahčujú otvorené hranice EÚ.
Zdroj: Eurostat – údaje za rok 2023 o žiakoch a študovaných jazykoch, absolventoch vysokých škôl, študijných odboroch na vysokých školách, prenocovaní v turistických zariadeniach, cestovnom ruchu, cestách Európanov, údaje za rok 2022 o štúdiu v zahraničí