Prečo spoločná mena
Hospodárska a menová únia (HMÚ) bola dlhodobou ambíciou Európskej únie od konca 60-tych rokov minulého storočia. Vytvorenie HMÚ zahŕňalo koordináciu hospodárskych a fiškálnych politík, jednotnú menovú politiku a jednotnú menu – euro. Jednotná mena ponúka mnohé výhody:
- uľahčuje cezhraničný obchod pre spoločnosti,
- uľahčuje cestovanie, ako aj život občanom, ktorí žijú, pracujú a študujú v zahraničí,
- udržiava stabilné ceny.
Jednotnej mene však stáli v ceste viaceré politické a hospodárske prekážky: nedostatočný politický záväzok prijať euro, rozpory v oblasti hospodárskych priorít a turbulencie na medzinárodných trhoch. Všetky tieto aspekty spomalili pokrok na ceste k hospodárskej a menovej únii.
Cesta k euru
Stabilita medzinárodných mien, ktorá nastala bezprostredne po druhej svetovej vojne, netrvala dlho. Otrasy na medzinárodných menových trhoch ohrozovali spoločný cenový systém spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá bola hlavným pilierom vtedajšieho Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Neskoršie pokusy o dosiahnutie stabilných výmenných kurzov znemožnili ropné krízy a iné otrasy, až kým v roku 1979 nezačal fungovať Európsky menový systém (EMS).
EMS bol vybudovaný na systéme výmenných kurzov, ktorý udržiaval zúčastnené meny v úzkom pásme. Tento úplne nový prístup predstavoval bezprecedentnú koordináciu menových politík medzi krajinami EÚ a úspešne fungoval viac ako desaťročie.
Od Maastrichtu po euro a eurozónu
Pod vedením Jacqua Delorsa, vtedajšieho predsedu Európskej komisie, vypracovali guvernéri centrálnych bánk krajín EÚ v roku 1989Delorsovu správu o tom, ako možno dosiahnuť hospodársku a menovú úniu. Navrhli trojfázové prípravné obdobie, ktoré malo trvať od roku 1990 do roku 1999. Európski lídri tieto odporúčania prijali.
Európska rada prijala v decembri 1991novú Zmluvu o Európskej únii, známu ako Maastrichtská zmluva, ktorá obsahovala ustanovenia potrebné na realizáciu menovej únie.
Po desaťročí príprav sa 1. januára 1999 zaviedlo euro. Počas prvých troch rokov bolo „neviditeľnou“ menou, ktorá sa používala len na účtovné účely a elektronické platby. Mince a bankovky boli zavedené do obehu 1. januára 2002 a v 12 krajinách EÚ sa uskutočnila najväčšia výmena hotovosti v histórii.
Dnes viac ako 350 miliónov Európanov v 21 krajinách EÚ každodenne používa jednotnú menu, ktorá sa tak stala hmatateľným symbolom európskej integrácie. Ďalšie krajiny sa pripravujú na jej prijatie v budúcnosti.