Euro je najhmatateľnejším dôkazom európskej integrácie: každý deň ho používa asi 341 miliónov ľudí, vďaka čomu je druhou najpoužívanejšou menou na svete. Prínosy spoločnej meny okamžite pocíti každý, kto cestuje do zahraničia alebo nakupuje na internete od predajcu z inej krajiny EÚ.
Členské štáty, ktoré používajú euro
V súčasnosti je euro (€) oficiálnou menou 20 z 27 členských krajín EÚ, ktoré spolu tvoria eurozónu.
Hoci všetky krajiny EÚ sú súčasťou hospodárskej a menovej únie (HMÚ), 20 z nich nahradilo svoju národnú menu jednotnou menou, t. j. eurom. Tieto krajiny spolu tvoria tzv. eurozónu.
Výnimočne si môžu členské štáty dojednať výnimku (opt-out) z akéhokoľvek právneho predpisu alebo zmluvy Európskej únie a rozhodnúť sa, že sa nebudú zúčastňovať na určitej oblasti politiky. Pokiaľ ide o jednotnú menu, výnimku získalo Dánsko. Po pristúpení k EÚ si ponechalo svoju pôvodnú menu.
Vstup do eurozóny
Aby mohol členský štát EÚ vstúpiť do eurozóny, musí splniť tzv. konvergenčné kritériá.
Ide o záväzné ekonomické a právne podmienky, ktoré boli dohodnuté v Maastrichtskej zmluve v roku 1992 a ktoré sú známe aj ako „maastrichtské kritériá“. Všetky členské štáty EÚ s výnimkou Dánska majú povinnosť po splnení príslušných kritérií prijať euro a pristúpiť tak k eurozóne.
V zmluve nie je stanovený konkrétny harmonogram na vstup do eurozóny a členské štáty si vyvíjajú vlastné stratégie na splnenie podmienky pre prijatie eura.
O tom, či krajiny, ktoré chcú vstúpiť do eurozóny, splnili príslušné podmienky, rozhodujú spoločne Európska komisia a Európska centrálna banka (ECB). Po posúdení pokroku, ktorý štát dosiahol pri plnení konvergenčných kritérií, vydá Komisia a ECB správu. Tieto správy následne ratifikuje Rada ECOFIN na základe konzultácií s Parlamentom a hlavami štátov. V prípade priaznivého stanoviska sa môže začať proces prijímania eura.