Skip to main content
Vlajka Európskej únie Vlajka Európskej únie

Euro – história a účel

Prečo spoločná mena

Hospodárska a menová únia (HMÚ) bola dlhodobou ambíciou Európskej únie od konca 60-tych rokov minulého storočia. HMÚ zahŕňa koordináciu hospodárskych a fiškálnych politík, jednotnú menovú politiku a jednotnú menu – euro. Jednotná mena ponúka mnohé výhody: uľahčuje spoločnostiam vykonávanie cezhraničného obchodu, hospodárstvo dosahuje lepšie výsledky a spotrebitelia majú väčší výber a viac príležitostí.

Jednotnej mene však stáli v ceste rôzne politické a hospodárske prekážky: niekedy slabý politický záväzok, nesúlad v oblasti hospodárskych priorít a turbulencie na medzinárodných trhoch. Toto všetko bolo treba prekonať, aby sa zabezpečil pokrok v procese zavádzania hospodárskej a menovej únie.

Cesta k euru

Stabilita medzinárodných mien, ktorá nastala bezprostredne v povojnovom období, netrvala dlho. Otrasy na medzinárodných menových trhoch ohrozovali spoločný cenový systém spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá bola hlavným pilierom vtedajšieho Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Neskoršie pokusy o dosiahnutie stabilných výmenných kurzov znemožnili ropné krízy a iné otrasy, až kým v roku 1979 nezačal fungovať Európsky menový systém (EMS).

EMS bol vybudovaný na systéme výmenných kurzov, ktorý udržiaval zúčastnené meny v úzkom pásme. Tento úplne nový prístup predstavoval bezprecedentnú koordináciu menových politík medzi krajinami EÚ a úspešne fungoval viac ako desaťročie. Počas predsedníctva Jacquea Delorsa vypracovali guvernéri centrálnych bánk krajín EÚ tzv. Delorsovu správu, ako dosiahnuť HMÚ.

Od Maastrichtu po euro a eurozónu (1991 až 2002)

V Delorsovej správe sa pre hospodársku a menovú úniu a pre eurozónu navrhlo trojfázové prípravné obdobie rozložené na obdobie rokov 1990 až 1999. Európski lídri prijali odporúčania tejto správy.

Novú Zmluvu o Európskej únii, ktorá obsahovala ustanovenia potrebné na zavedenie menovej únie, prijala Európska rada na zasadaní v Mastrichte (Holandsko) v decembri 1991.

Po desaťročí príprav sa 1. januára 1999 zaviedlo euro: počas prvých troch rokov bolo „neviditeľnou“ menou, ktorá sa používala len na účtovné účely a elektronické platby. Mince a bankovky boli zavedené do obehu 1. januára 2002 a v 12 krajinách EÚ sa uskutočnila najväčšia výmena hotovosti v histórii.