Holandský politik Johan Willem Beyen presvedčil ďalších európskych lídrov, aby sa zapojili do jeho plánu úplnej hospodárskej spolupráce.
Život v plynutí času
V polovici 50. rokov 20. storočia, keď Beyen vytváral svoj návrh colnej únie, pochopil, že je zložité presvedčiť váhavých občanov Holandska, ako aj Európy, aby sa zapojili do ďalšej integrácie. Mnoho vedúcich predstaviteľov malo po vytvorení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele z ďalšej integrácie obavy,a to najmä z ekonomického hľadiska. Beyen však vytrval. Bol presvedčený, že nastal správny čas na podporu ešte užšej spolupráce medzi európskymi národmi.
Vízia pre Európu
Beyenov plán spočíval na koncepcii nevyhnutnosti intenzívnejšej hospodárskej spolupráce, a to nielen v sektoroch uhlia a ocele. Potrebný všeobecný spoločný trh bol vytvorený na základe spolupráce Belgicka, Holandska a Luxemburska podľa Zmluvy o Beneluxe z roku 1944. Po predstavení tzv. Beyenovho plánu na konferencii v Messine v roku 1955 presadil Beyen myšlienku, že politické zjednotenie nemožno dosiahnuť bez spoločného trhu s istou spoločnou zodpovednosťou za hospodársku a sociálnu politiku. Nakoniec, v dôsledku prijatia Beyenovho plánu šesť krajín podpísalo v marci 1957 Rímske zmluvy a založilo Európske hospodárske spoločenstvo a Euratom.
Od Messinskej konferencie k Rímskym zmluvám.
(Tento obsah nie je k dispozícii vo vašom jazyku.)