Euro je druhou najpoužívanejšou menou pri globálnych finančných transakciách, keďže v eurách sa uskutočňuje približne 39 % objemu platieb (okrem platieb vnútri eurozóny). Euro je takisto atraktívnou rezervnou menou pre ostatné krajiny. V roku 2017 bolo v eurách približne 20 % svetových rezerv.
Úrokové sadzby v eurozóne ovplyvňujú hospodársky vývoj a cenovú stabilitu. Všetky pohyby a výmeny v rámci denného režimu meny si vyžadujú určité riadenie: to vykonáva nezávislá Európska centrálna banka so sídlom vo Frankfurte. ECB je centrálnou bankou 20 krajín Európskej únie, ktoré prijali euro: je zodpovedná za zachovanie cenovej stability a kúpnej sily jednotnej meny.
Napriek spoločnej menovej politike sú členské štáty nezávislé, pokiaľ ide o výber daní, a každý štát samostatne rozhoduje o vlastnom rozpočte. Ich vlády sa však dohodli na spoločných pravidlách pre verejné financie, aby mohli koordinovať svoje činnosti v záujme stability, rastu a zamestnanosti.
Výroba mincí a bankoviek
Od roku 2002 vyrábajú eurobankovky spoločne národné centrálne banky eurozóny. Každá národná centrálna banka je zodpovedná za časť celkovej ročnej produkcie bankoviek jednej alebo viacerých hodnôt.
Za razenie euromincí sú zodpovedné vlády krajín eurozóny.
Opatrenia na boj proti falšovaniu
Pri navrhovaní euromincí a bankoviek mala prvoradý význam bezpečnosť. Od zavedenia jednotnej meny bola miera falšovania v eurozóne na pomerne nízkej úrovni. Keďže však každá krajina má eurobankovky a euromince s vlastným motívom a tie sú legálnym platidlom v celej eurozóne, sú potrebné spoločné pravidlá a koordinácia, aby sa zabezpečilo, že opatrenia na boj proti falšovaniu sú rovnako účinné vo všetkých krajinách. Politika EÚ na boj proti falšovaniu spočíva na štyroch pilieroch: predchádzanie, potláčanie, odborná príprava a spolupráca.