Luxemburský minister zahraničných vecí Joseph Bech pevne veril v spájanie susedných krajín v hospodárskych a politických partnerstvách, akým bolo Európske spoločenstvo uhlia a ocele. Už v roku 1944 prispel k vytvoreniu colnej únie Beneluxu medzi exilovými vládami Belgicka, Holandska a vládou Luxemburska, v ktorej pôsobil.
Veľkolepá myšlienka zjednotenej Európy, ktorá sa v poslednom čase opäť považuje za utópiu, opustila ríšu snov a stala sa skutočnosťou.
Život v plynutí času
Bech vnímal vytvorenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele nielen ako možnosť predísť ďalšiemu zničujúcemu konfliktu, akým bola druhá svetová vojna, ale aj ako príležitosť pre svoju malú krajinu zanechať stopu v novej Európe. Rovnako ako mnohí politici v tom čase, aj on veril, že úzke vzťahy a záväzky zabránia tomu, aby sa Európa opäť rozpadla.
Vízia pre Európu
V júni 1955 Joseph Bech predsedal konferencii v Messine vedúcej k uzatvoreniu Rímskej zmluvy, ktorou sa založilo Európske hospodárske spoločenstvo, predchodca dnešnej Európskej únie. Táto konferencia sa zamerala na memorandum, ktoré predložili tri krajiny Beneluxu vrátane Luxemburska, ktoré zastupoval Bech.
Vystúpenie Joseph Becha v Štrasburgu v roku 1968
Joseph Bech, Štrasburg, 1968
Čo nás v skutočnosti viedlo k vytvoreniu európskeho projektu hneď po ukončení druhej svetovej vojny? Považovali sme za nevyhnutné vybudovať novú Európu, ktorá umožní zmierenie medzi Francúzskom a Nemeckom.
A môžeme povedať, že aspoň v tejto kľúčovej oblasti, od ktorej závisí mier v Európe, sa zrodila európska myšlienka, ktorá je stelesnením boja za zjednotenú Európu.