Euro je hmatateľným symbolom európskej integrácie: každý deň ho používa viac ako 350 miliónov ľudí, vďaka čomu je druhou najpoužívanejšou menou na svete. Prínosy spoločnej meny okamžite pocíti každý, kto cestuje do zahraničia alebo nakupuje na internete od predajcu z inej krajiny EÚ, keďže vďaka euru je možné ľahko porovnávať ceny a vyhnúť sa nákladom na menovú konverziu.
Krajiny EÚ, ktoré používajú euro
V súčasnosti je euro (€) oficiálnou menou 21 z 27 členských krajín EÚ, ktoré spolu tvoria eurozónu.
Hoci všetky krajiny EÚ sú súčasťou hospodárskej a menovej únie (HMÚ), svoje národné meny nahradili eurom len tie, ktoré splnili osobitné hospodárske a právne kritériá.
V niektorých prípadoch si krajiny EÚ môžu dojednať výnimku (opt-out) z akéhokoľvek právneho predpisu alebo zmluvy Európskej únie a rozhodnúť sa, že sa nebudú zúčastňovať na určitej oblasti politiky. Dánsko tak urobilo v prípade jednotnej meny a po vstupe do EÚ si zachovalo svoju vlastnú menu.
Ako sa môžu krajiny stať členmi eurozóny?
Ak chce krajina EÚ vstúpiť do eurozóny, musí splniť tzv. konvergenčné kritériá.
Ide o záväzné ekonomické a právne podmienky, ktoré boli dohodnuté v Maastrichtskej zmluve v roku 1992. Všetky krajiny EÚ s výnimkou Dánska majú povinnosť po splnení príslušných kritérií prijať euro a pristúpiť tak k eurozóne.
Na vstup do eurozóny nie je stanovený žiadny harmonogram, takže krajiny EÚ si môžu vypracovať vlastné stratégie na splnenie podmienok na prijatie eura.
O tom, či krajiny, ktoré chcú vstúpiť do eurozóny, splnili príslušné podmienky, rozhodujú spoločne Európska komisia a Európska centrálna banka (ECB).
Po posúdení pokroku, ktorý krajina dosiahla pri plnení konvergenčných kritérií, Komisia a ECB uverejnia svoje závery.
Pristúpenie novej krajiny ratifikuje Rada ECOFIN po konzultácii s Európskym parlamentom a Európskou radou.
V prípade priaznivého stanoviska sa môže začať proces prijímania eura.