Paul-Henri Spaak, ktorého zajali Nemci počas prvej svetovej vojny a ktorý pôsobil ako belgický minister zahraničných vecí v exile počas druhej svetovej vojny, bol ďalší výnimočný priekopník EÚ, ktorý prežil hrôzy najkrvavejšieho storočia Európy. Hoci bola väčšina európskych krajín po druhej svetovej vojne v troskách, Spaak videl príležitosť pomocou hospodárskej a politickej spolupráce znovu vybudovať z Európy silný a mierový kontinent.
Život v plynutí času
Kým bol Spaak počas vojny v exile v Londýne, vypracoval so svojimi kolegami z Holandska a Luxemburska plány nového a nesmierne ambiciózneho projektu: colnej únie medzi Belgickom, Holandskom a Luxemburskom.
V roku 1944 sa plán uskutočnil a vznikol Benelux. Na území týchto troch krajín platil voľný pohyb peňazí, osôb, služieb a tovarov. Poslúžil ako inšpirácia pre ďalšiu európsku integráciu.
Vízia pre Európu
Pre Spaaka bolo zjednotenie krajín na základe zmluvných záväzkov najúčinnejším prostriedkom na zabezpečenie mieru a stability. K dosiahnutiu týchto cieľov prispieval ako predseda prvého riadneho zasadnutia Organizácie Spojených národov (1946) a ako generálny tajomník NATO (1957 – 1961). Spaak bol vedúcou osobnosťou pri príprave obsahu Rímskej zmluvy. Na Messinskej konferencii v roku 1955 ho zúčastnené vlády ustanovili za predsedu pracovného výboru, ktorý zmluvu pripravoval.
Paul-Henri Spaak, prejav v Štrasburgu 11. decembra 1951
Prepis
Paul-Henri Spaak, Paríž 11. decembra 1951
…hoci niektorí sú si sotva vedomí cieľa a prospešnosti nášho úsilia, pre mnohých z nás je úloha, ktorá pred nami stojí, životne dôležitou a naliehavou.
Obdivujem tých, ktorí pri pohľade na súčasnú situáciu v Európe ostávajú pokojní. Mohli by sme byť veľmi krutí, ak by sme neboli nútení pristúpiť k diskusii...ale spomeňte si na roky, ktoré máme za sebou!
Publikácie
Ďalšie informácie o živote a práci Paula-Henriho Spaaka a o jeho príspevku k európskemu projektu