Hlavné zásady
Zmluvy
Zakladajúce zmluvy Európskej únie spoločne podporujú zásadu, že volebné postupy a výberové konania na vedúce pozície v hlavných inštitúciách EÚ sa musia uskutočňovať transparentne a demokraticky.
Zmluvy o EÚ – Zmluva o Európskej únii a Zmluva o fungovaní Európskej únie – poskytujú široký operačný rámec pre hlavné inštitúcie EÚ a vyplýva z nich, že EÚ je založená na zastupiteľskej demokracii ako forme vlády.
V Zmluve o Európskej únii sa jasne stanovuje, že:
- občania sú na úrovni EÚ priamo zastúpení v Európskom parlamente,
- krajiny EÚ sú zastúpené dvojakým spôsobom:
- v Európskej rade prostredníctvom hláv štátov alebo predsedov vlád
- v Rade EÚ svojimi vládami („samotné sú demokraticky zodpovedné buď svojim národným parlamentom, alebo svojim občanom“).
Lisabonská zmluva (2007) priniesla niekoľko významných zmien, medzi ktoré patrí napríklad vytvorenie stáleho predsedu Európskej rady a posilnenie úlohy a právomocí Európskeho parlamentu.
Zastúpenie
Občania EÚ zohrávajú v demokratickom procese EÚ kľúčovú úlohu a všetci majú právo voliť vo voľbách do Európskeho parlamentu.
Rovnako, ako vyjadrujú názor v národných voľbách vo svojich krajinách, môžu takisto priamo alebo nepriamo ovplyvniť voľby do EP a vymenovania do funkcií EÚ.
Európsky parlament, Európska rada a Rada EÚ sa skladajú z volených zástupcov, respektíve členov vlád z každej krajiny EÚ.
EÚ vo svojom demokratickom systéme vlády do veľkej miery kopíruje procesy parlamentnej kontroly svojich 27 členských demokracií. Európska komisia napríklad potrebuje výslovnú dôveru Európskeho parlamentu, aby sa na začiatku svojho funkčného obdobia oficiálne ujala funkcie.
Administratívne spravovanie
Rovnako ako vlády na celom svete má aj exekutíva EÚ pri plnení svojich úloh podporu verejnej služby, do ktorej môžu vstúpiť všetci občania EÚ prostredníctvom výberových konaní organizovaných Európskym úradom pre výber pracovníkov.
Inštitúcie EÚ
Inštitúcie EÚ majú rôzne výberové konania na vedúce pozície.
Európsky parlament
Zloženie: v súčasnosti 705 poslancov Európskeho parlamentu, ktorých volili priamo občania EÚ, a to prevažne v súlade s vnútroštátnymi volebnými zákonmi a tradíciami v každej krajine EÚ.
Poslanci sa môžu pripojiť k politickým skupinám v Parlamente na základe svojej politickej príslušnosti. Tí, ktorí to neurobia, sa považujú za „nezaradených“ poslancov.
Občania EÚ si volia nový Európsky parlament každých 5 rokov. Najbližšie voľby do Európskeho parlamentu sa budú konať 6. – 9. júna 2024.
Funkcia: ako „spoluzákonodarca“ rozhoduje o nových právnych predpisoch navrhovaných Európskou komisiou – vo väčšine otázok v rovnocennom postavení s Radou EÚ. Hlasuje aj o nových obchodných dohodách a kontroluje inštitúcie EÚ a spôsob čerpania rozpočtu EÚ. Má svoju vlastnú administratívnu podporu zloženú zo zamestnancov verejnej správy.
Vymenúvacie právomoci
- Volí si predsedu:
- funkčné obdobie trvá dva a pol roka s možnosťou opätovného zvolenia na jedno funkčné obdobie,
- je nominovaný politickými skupinami alebo minimálne 38 poslancami Európskeho parlamentu,
- pri voľbe sa uplatňuje tajné hlasovanie,
- konajú sa najviac štyri kolá volieb,
- kandidát musí získať nadpolovičnú väčšinu odovzdaných hlasov, t. j. 50 % plus jeden.
- Volí si podpredsedov, kvestorov, predsedov a podpredsedov výborov a delegácií.
- Volí predsedu Európskej komisie:
- Parlament musí schváliť nového predsedu Komisie, ktorého navrhla Európska rada, nadpolovičnou väčšinou (polovica všetkých poslancov Európskeho parlamentu plus jeden).
- Preveruje komisárov:
- každý dezignovaný komisár (navrhnutý Radou po dohode so zvoleným predsedom Európskej komisie) musí predstúpiť pred parlamentné výbory podľa svojej eventuálnej oblasti zodpovednosti,
- negatívne hodnotenia môžu mať za následok odstúpenie kandidáta z procesu. Následne sa musí vybrať a preveriť nový kandidát na komisára.
- Schvaľuje Európsku komisiu (komisárov, predsedu a vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku):
- jediným hlasovaním o udelení súhlasu (nominovaní kandidáti sú následne oficiálne vymenovaní Európskou radou).
- Má kontrolné a monitorovacie právomoci nad ostatnými inštitúciami EÚ a vyvodzuje voči nim zodpovednosť. Môže napríklad vysloviť Komisii nedôveru a nakoniec ju rozpustiť.
Ako sa obsadzujú kľúčové funkcie v Parlamente
Ako sa vytvárajú politické skupiny v Parlamente
Infografika: Ako sa volí predseda/predsedníčka Európskeho parlamentu
Európska rada
Zloženie: hlavy štátov alebo predsedovia vlád členských štátov EÚ, predseda Európskej rady a predseda Európskej komisie. Má svoju vlastnú administratívnu podporu zloženú zo zamestnancov verejnej správy.
Funkcia: určuje celkové politické smerovanie a priority EÚ.
Vymenúvacie právomoci
- Volí si predsedu:
- kvalifikovanou väčšinou v Európskej rade (55 % krajín EÚ a 65 % celkového počtu obyvateľov EÚ),
- funkčné obdobie trvá dva a pol roka s možnosťou opätovného zvolenia na jedno funkčné obdobie.
- Navrhuje kandidáta na predsedu Európskej komisie:
- kvalifikovanou väčšinou v Európskej rade,
- na päťročné funkčné obdobie s možnosťou opätovného zvolenia,
- kandidát navrhnutý Európskou radou musí byť schválený väčšinou v Európskom parlamente,
- ak Parlament kandidáta neschváli, Európska rada musí navrhnúť iného kandidáta. Nový kandidát musí byť takisto schválený väčšinou v Európskom parlamente.
- Vymenúva vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (je zodpovedný za zahraničné veci EÚ – „vonkajšia činnosť“ – a takisto je podpredsedom Európskej komisie):
- kvalifikovanou väčšinou a so súhlasom predsedu Komisie,
- na päť rokov.
- Vymenúva Európsku komisiu (komisárov, predsedu a vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku):
- kvalifikovanou väčšinou (po ich schválení Európskym parlamentom).
- Vymenúva Výkonnú radu Európskej centrálnej banky (ECB):
- rada má šesť členov: prezident, viceprezident a ďalší štyria členovia ECB,
- je vymenovaná na základe odporúčania Rady pre Európsku radu, ku ktorému došlo po konzultácii s Európskym parlamentom a Radou guvernérov ECB,
- vymenovanie schvaľuje kvalifikovaná väčšina v Európskej rade.
Viac o úlohe predsedu Európskej rady
Viac o úlohe Európskej rady pri vymenúvaniach do vedúcich funkcií
Proces nominácie nových vedúcich predstaviteľov inštitúcií EÚ v roku 2019
Infografika – Voľba predsedu Európskej komisie
Infografika – Vymenovanie Výkonnej rady ECB
Priority EÚ na roky 2019 – 2024
Rada Európskej únie
Zloženie: pravidelné zasadnutia ministrov vlád z každej krajiny EÚ v závislosti od diskutovanej oblasti politiky. Napríklad keď sú na programe poľnohospodárske politiky, na zasadnutiach sa zúčastňujú ministri poľnohospodárstva zo všetkých krajín.
Využíva administratívnu podporu Rady zloženú zo zamestnancov verejnej správy.
Funkcia: ministri sprostredkúvajú názory vlád členských štátov EÚ a na zasadnutiach prerokúvajú a prijímajú právne predpisy EÚ a koordinujú politiky EÚ.
Vedenie
Rada EÚ nemá jedného predsedu. Namiesto toho jej predsedá „predsedníctvo“, ktoré rotuje medzi krajinami EÚ každých šesť mesiacov.
Jedinou výnimkou je oblasť zahraničných vecí a bezpečnostnej politiky, ktorú vedie stály úradník, vysoký predstaviteľ, podporovaný Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ).
Zloženia
Rada EÚ predstavuje jeden právny subjekt, jej zasadnutia sa však konajú v desiatich rôznych „zloženiach“, a to v závislosti od prerokúvanej témy. Zasadnutiam, ktoré sa konajú na všetkých úrovniach Rady EÚ, predsedá predsedníctvo. Jeho úlohou je zabezpečiť kontinuitu práce EÚ v tomto fóre.
Predsedajúca krajina EÚ úzko spolupracuje s dvomi krajinami, ktoré po nej preberú predsedníctvo. Tieto trojčlenné skupiny, známe ako „triá“, zostavujú spoločný program, v ktorom určujú hlavné otázky, ktorými sa bude Rada EÚ zaoberať počas 18 mesiacov. Na základe dohodnutého programu si každá krajina vypracuje vlastný podrobnejší šesťmesačný pracovný program, ktorý sa bude vykonávať po prevzatí predsedníctva.
Európsku radu a Radu Európskej únie podporuje Generálny sekretariát Rady.
Európska komisia
Zloženie: politické vedenie zabezpečuje tím 27 komisárov (jeden z každej krajiny EÚ), na ktorého čele stojí predseda alebo predsedníčka Komisie. Ten alebo tá rozhoduje, za ktoré oblasti politiky zodpovedajú jednotliví komisári. Podporuje ich verejná služba.
Funkcia: politicky nezávislý výkonný orgán, ktorý navrhuje nové zákony, riadi politiky EÚ v súlade s právomocami vymedzenými v zmluvách, plní rozpočet EÚ a presadzuje právo EÚ.
Vedenie
Na čele Európskej komisie stojí predseda a 26 komisárov, jeden za každú krajinu.
Predseda
Predsedu Komisie volí na päťročné funkčné obdobie Európsky parlament po európskych voľbách.
Kandidáta na predsedu navrhuje Parlamentu Európska rada (hlavy štátov alebo predsedovia vlád EÚ). Keďže výber kandidáta musí zohľadňovať výsledky volieb do Európskeho parlamentu, navrhovaný kandidát spravidla pochádza z najväčšej politickej skupiny v Parlamente.
Parlament musí schváliť nového predsedu Komisie nadpolovičnou väčšinou (polovica všetkých poslancov Európskeho parlamentu plus jeden). Po schválení Európska rada oficiálne vymenuje nového predsedu.
Ak kandidát nezíska súhlas Európskeho parlamentu, Európska rada musí do jedného mesiaca navrhnúť nového kandidáta.
Komisári
Zvolený predseda prideľuje politické portfóliá kandidátom na posty komisárov (jeden z každej krajiny EÚ).
Komisári si plnia svoje povinnosti voči Komisii nezávisle od národných vlád krajín, z ktorých pochádzajú.
Dezignovaní komisári potom musia predstúpiť pred parlamentný výbor zodpovedný za ich portfólio, ktorý posúdi ich vhodnosť na danú pozíciu.
Po odobrení všetkých 26 dezignovaných komisárov (dezignovaní komisári môžu odstúpiť, ak nedostanú pozitívne hodnotenie) rozhodne Európsky parlament v jedinom hlasovaní o tom, či schváli komisárov, ako aj zvoleného predsedu a vysokého predstaviteľa pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.
Všetkých komisárov do ich príslušných pozícií oficiálne vymenúva Európska rada kvalifikovanou väčšinou.
Proces vymenovania vedúcich predstaviteľov Európskej komisie
Ako Parlament rozhoduje o novej Európskej komisii (infografika)
Infografika – Voľba predsedu Európskej komisie
Súdny dvor Európskej únie
Zloženie: Súdny dvor Európskej únie tvoria dva súdy:
- Súdny dvor – rozhoduje o návrhoch vnútroštátnych súdov na začatie prejudiciálneho konania, určitých žalobách o neplatnosť, konaniach o nesplnení povinnosti proti krajinám EÚ z dôvodu nedodržania právnych predpisov EÚ a odvolaniach.
- Všeobecný súd – rozhoduje o žalobách o neplatnosť, ktoré podali jednotlivci, spoločnosti a v niektorých prípadoch aj vlády krajín EÚ. V praxi to znamená, že pôsobí ako všeobecný správny súd EÚ a zaoberá sa rôznymi oblasťami práva EÚ vrátane práva hospodárskej súťaže, štátnej pomoci (vládnej podpory), obchodu, poľnohospodárstva, duševného vlastníctva a reštriktívnych opatrení prijatých Radou proti jednotlivcom a krajinám mimo EÚ.
Funkcia: vykladá právne predpisy EÚ, aby zabezpečil, že sa uplatňujú rovnako vo všetkých krajinách EÚ, a urovnáva právne spory medzi národnými vládami a inštitúciami EÚ. Za určitých okolností ho môžu takisto využiť jednotlivci, spoločnosti alebo organizácie v prípade, že chcú podniknúť právne kroky proti inštitúcii EÚ, ak majú pocit, že porušila ich práva.
Členovia: každý sudca a generálny advokát je vymenovaný na šesťročné funkčné obdobie s možnosťou opätovného vymenovania na základe vzájomnej dohody vlád krajín EÚ a po konzultácii s výborom rešpektovaných právnikov, ktorí vyjadrujú stanovisko k vhodnosti potenciálnych kandidátov. Na každom súde si sudcovia spomedzi seba vyberú predsedu na obdobie troch rokov s možnosťou opätovného zvolenia.
- Súdny dvor – jeden sudca z každej krajiny EÚ a 11 generálnych advokátov, ktorí sa zúčastňujú na činnosti Súdneho dvora prednášaním úplne nestranného a nezávislého právneho stanoviska nazývaného „návrhy“ vo veciach, ktoré sú im predložené.
- Všeobecný súd – dvaja sudcovia z každej krajiny EÚ.
Výkonná rada Európskej centrálnej banky
Výkonnú radu, ktorú tvorí prezident a viceprezident banky a ďalší štyria členovia, vymenúva Európska rada hlasovaním kvalifikovanou väčšinou.
Európska rada prijíma toto rozhodnutie na základe odporúčania Rady a po konzultácii s Európskym parlamentom a Radou guvernérov banky (šesť členov Výkonnej rady a guvernéri centrálnych bánk z 19 krajín eurozóny).
Infografika – Vymenovanie Výkonnej rady ECB
Európsky dvor audítorov
Táto inštitúcia EÚ funguje ako kolektívny orgán s 27 členmi, jeden člen z každej krajiny EÚ. Členov nominuje ich národná vláda a vymenúva ich (na funkčné obdobie šiestich rokov s možnosťou opätovného vymenovania) Rada po konzultácii s Európskym parlamentom.
Členovia sú povinní vykonávať svoje povinnosti nezávisle od vnútroštátnych alebo iných záujmov, pričom zastupujú všeobecný záujem EÚ. Na čele Európskeho dvora audítorov je predseda, ktorého spomedzi seba volia členovia na funkčné obdobie troch rokov s možnosťou opätovného zvolenia.
Iné vymenovania
Rovnako ako v prípade inštitúcií EÚ sa vymenúvanie do vyšších funkcií (napr. riaditelia, predsedovia) v iných orgánoch EÚ riadi konkrétnymi a podrobnými pravidlami, ktoré majú základ v Zmluvách o EÚ. Niektoré z týchto pravidiel sú uplatniteľné na všetky orgány EÚ, iné predstavujú interné požiadavky na konkrétne inštitúcie.
Výkonných riaditeľov decentralizovaných agentúr EÚ zvyčajne vymenúva správna rada príslušnej agentúry na základe užšieho výberu vypracovaného Komisiou po otvorenom výberovom konaní. Príležitostne je menovacím orgánom Komisia alebo Rada EÚ. V niektorých prípadoch musí vybraný kandidát pred oficiálnym vymenovaním absolvovať vypočutie v Európskom parlamente.