Usporiadanie a sídlo
Inštitucionálne usporiadanie Európskej únie je jedinečné a jej systém rozhodovania sa neustále vyvíja. Po celej EÚ je rozmiestnených 7 európskych inštitúcií, 9 orgánov EÚ a vyše 30 decentralizovaných agentúr. Spolupracujú na zohľadňovaní spoločných záujmov EÚ a európskych občanov.
Pokiaľ ide o administratívu, funguje ďalších 20 agentúr a organizácií EÚ, ktoré plnia osobitné právne funkcie, a štyri medziinštitucionálne služby, ktoré podporujú inštitúcie.
Všetky tieto organizácie majú osobitné úlohy – od tvorby práva a politík EÚ až po vykonávanie politík a prácu v rámci špecializovaných oblastí, ako sú napríklad zdravie, lieky, doprava a životné prostredie.
Administratívu EÚ riadia štyri hlavné inštitúcie s rozhodovacou právomocou. Tieto inštitúcie spoločne udávajú EÚ politické smerovanie a zohrávajú rôzne úlohy v procese tvorby práva:
- Európsky parlament (Brusel/Štrasburg/Luxemburg)
- Európska rada (Brusel)
- Rada Európskej únie (Brusel/Luxemburg)
- Európska komisia (Brusel/Luxemburg/zastúpenia naprieč EÚ)
Ich prácu dopĺňajú ostatné inštitúcie a orgány, medzi ktoré patrí:
- Súdny dvor Európskej únie (Luxemburg)
- Európska centrálna banka (Frankfurt)
- Európsky dvor audítorov (Luxemburg)
Inštitúcie a orgány EÚ spolupracujú do veľkej miery so sieťou agentúr a organizácií EÚ naprieč Európskou úniou. Hlavnou funkciou týchto orgánov a agentúr je preniesť politiky do praxe.
Približne 60 000 úradníkov a iných zamestnancov EÚ pracuje v prospech 450 miliónov Európanov (a nespočetného množstva iných ľudí na celom svete). Ide vlastne o relatívne malý počet – francúzske ministerstvo financií má približne 140 000 zamestnancov na 67 miliónov občanov.
Inštitúcie
Právomoci, zodpovednosti a postupy inštitúcií EÚ sú ustanovené v zakladajúcich zmluvách EÚ: Zmluva o fungovaní Európskej únie (1957) a Zmluva o Európskej únii (1992). O niečo neskôr prišla Lisabonská zmluva (2007), ktorou sa zaviedli niektoré zmeny ich právomocí.
Štyri hlavné inštitúcie EÚ majú odlišné funkcie a úzko spolupracujú s cieľom stanoviť program činností EÚ a iniciovať a koordinovať tvorbu práva.
Európska rada vo všeobecnosti právne predpisy neprijíma. Môže však súhlasiť so zmenami v Zmluve o fungovaní EÚ. Jej hlavnou úlohou je stanoviť politické smerovanie Únie. Vo väčšine prípadov Európsky parlament, Rada Európskej únie a Európska komisia vypracúvajú politiky a právne predpisy, ktoré platia v celej EÚ. Proces, podľa ktorého postupujú, sa nazýva riadny legislatívny postup.
V zásade to funguje tak, že Komisia navrhuje nové právne predpisy a Parlament a Rada Európskej únie ich prijímajú. Členské štáty ich potom vykonávajú a Komisia dozerá na to, aby sa právne predpisy riadne uplatňovali.
Európsky parlament zastupuje občanov členských štátov EÚ, ktorí ho priamo volia. Spolu s Radou Európskej únie prijíma rozhodnutia týkajúce sa európskych právnych predpisov. Zároveň schvaľuje rozpočet EÚ. Riadi sieť styčných kancelárií v hlavných mestách EÚ, Londýne, Edinburghu a vo Washingtone D.C.
Hlavy štátov alebo vlád krajín EÚ zasadajú ako Európska rada, aby vymedzili všeobecné politické smerovanie a priority Európskej únie. Predseda Európskej rady sa volí na funkčné obdobie dva a pol roka, ktoré sa môže raz obnoviť. Európska rada neprijíma právne predpisy okrem možných zmien Zmluvy o EÚ.
Zastupuje vlády krajín EÚ. Rada EÚ je inštitúciou, v rámci ktorej sa stretávajú ministri členských štátov, aby prijímali právne predpisy a koordinovali politiky. Ministri sa stretávajú v rôznom zložení v závislosti od tém, o ktorých sa má rokovať. Rada EÚ prijíma rozhodnutia o európskych právnych predpisoch spolu s Európskym parlamentom.
Európska komisia zastupuje spoločné záujmy EÚ a je hlavným výkonným orgánom EÚ. Uplatňuje svoje „právo iniciatívy“ na predkladanie návrhov nových právnych predpisov, ktoré preskúma a prijíma Európsky parlament a Rada Európskej únie. Zároveň riadi politiky EÚ (okrem spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky ktorú riadi vysoký predstaviteľ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorý je zároveň podpredsedom Európskej komisie), spravuje rozpočet EÚ a zabezpečuje správne uplatňovanie práva EÚ členskými štátmi. Zastupiteľské úrady vystupujú v mene Komisie v celej EÚ. Sledujú a analyzujú verejnú mienku vo svojej hostiteľskej krajine, poskytujú informácie o politikách EÚ a spôsobe fungovania EÚ a uľahčujú spoluprácu Komisie s hostiteľskou členskou krajinou.
Prácu týchto štyroch hlavných inštitúcií Únie, ktorá zahŕňa legislatívne a exekutívne úlohy, dopĺňa práca ďalších troch inštitúcií: Súdny dvor Európskej únie, Európska centrálna banka a Európsky dvor audítorov. Tieto tri inštitúcie zodpovedajú za riadenie súdnych, finančných a externých audítorských funkcií Európskej únie.
Súdny dvor dozerá na dodržiavanie práva EÚ a na to, aby sa zmluvy správne vykladali a uplatňovali: skúma zákonnosť aktov inštitúcií EÚ, zabezpečuje dodržiavanie záväzkov, ktoré členským štátom EÚ vyplývajú zo zmlúv, a na žiadosť vnútroštátnych súdov vykladá právo EÚ.
Európska centrálna banka (ECB) a Európsky systém centrálnych bánk zodpovedajú za udržiavanie stabilných cien v eurozóne. Zodpovedajú zároveň za menovú a devízovú politiku v eurozóne a podporujú hospodárske politiky EÚ.
Európsky dvor audítorov prispieva k zlepšovaniu finančného riadenia EÚ a k podpore zodpovednosti a transparentnosti, pričom pôsobí ako nezávislý ochranca finančných záujmov občanov EÚ. Kontroluje správne vykazovanie finančných prostriedkov EÚ, či je ich získavanie a vynakladanie v súlade s príslušnými pravidlami a nariadeniami a či sa dosahuje najlepší pomer medzi kvalitou a cenou.
Orgány
Okrem inštitúcií existuje niekoľko orgánov, ktoré majú osobitné postavenie pri plnení úloh EÚ. Úlohou niektorých orgánov je poskytovanie poradenstva inštitúciám (Európsky hospodársky a sociálny výbor, Európsky výbor regiónov), iné zabezpečujú, aby inštitúcie dodržiavali pravidlá a postupy EÚ (európsky ombudsman, európsky dozorný úradník pre ochranu údajov). Európska služba pre vonkajšiu činnosť je orgánom pre vonkajšiu politiku, ktorý podporuje EÚ v oblasti zahraničných vecí.
Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) je diplomatická služba Európskej únie. Pomáha vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedovi Európskej komisie vykonávať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a zabezpečuje konzistentnosť a koordináciu vonkajšej činnosti EÚ. Má sieť delegácií EÚ po celom svete.
Európsky hospodársky a sociálny výbor (EHSV) zastupuje rôzne zainteresované strany občianskej spoločnosti z celej Európy vrátane zamestnávateľov, pracovníkov a zástupcov z iných sociálnych, profesijných, hospodárskych a kultúrnych organizácií. Európsky parlament, Rada Európskej únie a Európska komisia konzultujú s EHSV, keď prijímajú rozhodnutia o politických záležitostiach patriacich do jeho pôsobnosti.
Výbor regiónov (VR) zastupuje regionálne a miestne orgány. Európsky parlament, Rada Európskej únie a Európska komisia konzultujú s VR o veciach s významom pre miestne a regionálne orgány.
Európska investičná banka (EIB) je úverový subjekt Európskej únie. Zameriava sa na činnosti v oblastiach klímy a životného prostredia, rozvoja, inovácií a zručností, malých a stredných podnikov, infraštruktúry a súdržnosti.
Európsky ombudsman je nezávislý a nestranný orgán, ktorý berie inštitúcie a agentúry EÚ na zodpovednosť a presadzuje dobrú správu. Ombudsman pomáha ľuďom, podnikom a organizáciám a prešetruje ich sťažnosti na nesprávny úradný postup orgánov a inštitúcií EÚ, ako aj proaktívnym preverovaním širších systematických problémov.
Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (EDPS) zabezpečuje, aby inštitúcie a orgány EÚ dodržiavali právo ľudí na súkromie pri spracovávaní ich osobných údajov.
Európsky výbor pre ochranu údajov (EDPB) je nezávislý orgán, ktorý zabezpečuje jednotné uplatňovanie pravidiel ochrany údajov v celej EÚ a presadzuje spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi pre ochranu údajov v rámci EÚ.
Európska prokuratúra (EPPO) je nezávislý orgán prokuratúry Európskej únie. Je zodpovedná za vyšetrovanie, stíhanie a podanie obžaloby v prípade trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy EÚ.
Európske centrum kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti spolu so sieťou národných koordinačných centier podporujeinovácie a priemyselnú politiku v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Spolu s krajinami EÚ zároveňplánuje a realizuje technologický vývoj v oblastiach verejného záujmu a v podnikoch. Činnosť Európskeho centra kompetencií v oblasti kybernetickej bezpečnosti prispieva k posilneniu strategickej autonómie EÚ a k zvyšovaniu globálnej konkurencieschopnosti odvetvia kybernetickej bezpečnosti EÚ.
Medziinštitucionálne služby
Inštitúcie EÚ vytvorili štyri medziinštitucionálne služby, ktoré slúžia inštitúciám EÚ aj ich agentúram a orgánom a podporujú ich prácu. Všetky majú osobitné právomoci, ktoré pokrývajú základné požiadavky inštitúcií EÚ, ako sú napríklad nábor, vzdelávanie a rozvoj zamestnancov, IT a publikačná činnosť. Úrad pre publikácie bol zriadený v roku 1969, pričom ostatné úrady boli založené neskôr – Európsky úrad pre výber pracovníkov v roku 2003, Európska škola verejnej správy v roku 2005 a tím reakcie na núdzové počítačové situácie v roku 2012.
CERT-EU riadi reakcie na hrozby pre počítačové systémy inštitúcií EÚ. Poskytuje podporu útvarom pre bezpečnosť IT v jednotlivých inštitúciách EÚ a verejným orgánom členských štátov EÚ s rovnakou pôsobnosťou.
Európska škola verejnej správy poskytuje odbornú prípravu v osobitných oblastiach pre zamestnancov EÚ a úzko spolupracuje s oddeleniami odbornej prípravy všetkých inštitúcií s cieľom zabrániť duplicite úsilia.
EPSO je úrad EÚ pre výber pracovníkov. Organizuje výberové konania na nábor uchádzačov, ktorí budú pracovať pre inštitúcie a agentúry EÚ.
Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie je oficiálnym poskytovateľom vydavateľských služieb pre všetky inštitúcie, orgány a agentúry EÚ. Predstavuje ústredný bod slúžiaci na prístup k právu, publikáciám, otvoreným údajom, výsledkom výskumov, oznámeniam o verejnom obstarávaní a iným oficiálnym informáciám EÚ.
Decentralizované agentúry
V súčasnosti existuje vyše 30 decentralizovaných agentúr. Majú vlastnú právnu subjektivitu, sú zriadené na neurčitý čas a odlišujú sa od inštitúcií EÚ.
Decentralizované agentúry prispievajú k vykonávaniu politík EÚ. Takisto podporujú spoluprácu medzi EÚ a národnými vládami tým, že sústreďujú technické a odborné skúsenosti a vedomosti pracovníkov inštitúcií EÚ aj vnútroštátnych orgánov.
Decentralizované agentúry sú rozmiestnené po celej Európe a pracujú na riešení otázok, ktoré sa dotýkajú každodenného života takmer 450 miliónov ľudí žijúcich v EÚ. Ako príklad možno uviesť oblasti, ako sú potraviny, lieky, spravodlivosť, bezpečnosť dopravy, drogová závislosť a životné prostredie.
Napríklad:
Európska agentúra pre lieky je decentralizovanou agentúrou so sídlom v Amsterdame. Od svojho založenia v roku 1995 zabezpečuje účinnosť a bezpečnosť humánnych a veterinárnych liekov v celej Európe. Zároveň podporuje výskum a inovácie v oblasti vývoja liekov. Výrazne prispela k vývoju liekov pre deti, liekov pre zriedkavé choroby, inovatívnej liečby, rastlinných liečiv a veterinárnych liekov. Dôležitú úlohu zohráva aj pri zvládaní takých výzev v oblasti verejného zdravia, ako sú napríklad AIDS, rakovina, Alzheimerova choroba a diabetes.
Prehľad všetkých decentralizovaných agentúr
Činnosť Európskej agentúry pre lieky v oblasti vírusových ochorení
Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika
EÚ zriadila tri agentúry, ktoré majú vykonávať veľmi jasne vymedzené technické, vedecké a riadiace úlohy. Hlavnou úlohou tejto trojice agentúr je pomáhať EÚ a jej členským štátom vykonávať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku vrátane spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a iných aspektov vonkajšej činnosti EÚ.
Obranná agentúra podporuje rozvoj obranných spôsobilostí a vojenskú spoluprácu medzi štátmi EÚ. Stimuluje výskum a vývoj technológií v oblasti obrany, posilňuje európsky obranný priemysel a pôsobí ako vojenská spojka pre politické opatrenia EÚ.
Inštitút analyzuje otázky zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky. Vypracúva analýzy, organizuje diskusné fóra s cieľom pomôcť pri formulovaní politiky EÚ a prispieva do diskusií o bezpečnostnej stratégii v Európe a mimo nej.
Satelitné stredisko poskytuje produkty a služby geopriestorového spravodajstva, a to najmä formou analýzy údajov získaných zo satelitov na pozorovanie Zeme. Pre subjekty s rozhodovacou právomocou poskytuje včasné varovania pred potenciálnymi krízami, aby bolo možné v primeranom čase prijať diplomatické, hospodárske a humanitárne opatrenia.
Výkonné agentúry
Európska komisia zriadila šesť výkonných agentúr na obmedzené časové obdobie, ktoré majú riadiť osobitné úlohy spojené s programami EÚ. Tieto výkonné agentúry sú právnymi subjektmi a pracujú na iniciatívach Komisie, ktoré sa týkajú celej škály oblastí – počnúc zdravím a vzdelávaním až po inovácie a výskum.
Napríklad:
Európska komisia zriadila Výkonnú agentúru pre Európsku radu pre inováciu a MSP (EISMEA) s cieľom rozvíjať a vykonávať ciele Európskej rady pre inováciu, ktorá vymedzuje a podporuje prelomové technológie a inovácie. Agentúra zároveň zodpovedá za riadenie programov EÚ na podporu MSP, inovačných ekosystémov, jednotného trhu, spotrebiteľskej politiky a medziregionálnych inovačných investícií. Zabezpečuje, aby práca financovaná z týchto programov prinášala výsledky a poskytovala Komisii cenné informácie pre jej úlohy v oblasti politiky.
Agentúry a orgány Euratomu
Na podporu cieľov Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (EURATOM, 1957) bola zriadená jedna agentúra a jeden orgán Euratomu. Ide o tieto ciele: koordinácia vnútroštátnych programov v oblasti jadrového výskumu na mierové účely, poskytovanie vedomostí, infraštruktúry a finančných prostriedkov v oblasti jadrovej energie a zabezpečenie dostatočných a spoľahlivých dodávok jadrovej energie.
Agentúra zabezpečuje pravidelné a spravodlivé dodávky jadrových palív pre používateľov v EÚ. Dohliada aj na zvyšovanie bezpečnosti dodávok v Európskej únii.
Spoločný podnik je príspevkom EÚ k projektu ITER (medzinárodný termonukleárny experimentálny reaktor), ktorého cieľom je preukázať vedeckú a technologickú realizovateľnosť jadrovej syntézy a ktorý spolupracuje s Japonskom na projektoch výskumu a vývoja v oblasti jadrovej syntézy.