Taliansky politik Alcide De Gasperi dohliadal na rekonštrukciu svojej krajiny po druhej svetovej vojne a zohral vedúcu úlohu v povojnovej integrácii Európy.
„Budúcnosť sa nedá stavať na sile ani túžbe dobýjať, ale na trpezlivom uplatňovaní demokratických princípov, konštruktívnom duchu dohôd a dodržiavaní slobôd.“
Život v plynutí času
De Gasperi pôsobil vo funkcii talianskeho premiéra v rokoch 1945 až 1953, počas ktorých sa v Taliansku upevnila demokracia a uskutočnila hospodárska obnova.
De Gasperi mal aj širšiu víziu – víziu medzinárodnej spolupráce ako základu mieru. Jeho zásluhou sa Taliansko pripojilo k americkému Marshallovmu plánu a stalo sa súčasťou NATO. Počas obdobia jeho vlády došlo k vytvoreniu silných väzieb medzi Talianskom a Spojenými štátmi, čo je možné považovať za veľký úspech, keďže Taliansko malo v tom čase jednu z najväčších komunistických strán v západnej Európe.
Vízia pre Európu
De Gasperi od skončenia vojny aktívne bojoval za jednotnú Európu v presvedčení, že je to jediný spôsob, ako sa vyhnúť budúcim konfliktom. Viedla ho k tomu jasná vízia zjednotenej Európy, ktorá by nenahrádzala jednotlivé štáty, ale umožňovala by im navzájom sa dopĺňať, podporovať a vzájomne spolupracovať.
De Gasperiho úsilie napokon prispelo k vytvoreniu Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO) – organizácie, ktorá účinne zamedzila tomu, aby európske národy viedli proti sebe vojnu.
Vystúpenie Alcide De Gasperiho 12. januára 1951 v Štrasburgu
Alcide de Gasperi, Štrasburg 12. januára 1951
Ak vytvoríme iba spoločnú administratívu bez toho, aby sme vyššiu politickú vôľu zhmotnili v centrálnom orgáne, v ktorom by sa stretávali, kryštalizovali a zhodnocovali národné politické autority, riskujeme, že tieto európske snahy zostanú v porovnaní s národnými bez života a bez ducha. Dokonca by sa mohli javiť ako utláčateľský a zbytočný postroj, podobne ako Rímska ríša v období svojho úpadku.